Domov Mapa stránnky Kontakt
 
    Folklór

Z etnografického hľadiska tvorí toto územie kompaktný celok. Pre pôvodnú architektúru v okolí Myjavy a Brezovej pod Bradlom sú charakteristické poschodové domy zo surových tehál s obilnými komorami na výške, kde sa horné podlažie využívalo ako skladovací priestor. Často bol povrch hlinených stien upravený drsnou pieskovo-vápennou omietkou sivého sfarbenia, kombinovanou s hladkými bielymi pásmi lemujúcimi po celom obvode okná, vchody a obvodové steny. Takéto domy sa zachovali najmä na kopaniciach.
 
Významnou udalosťou bolo stavanie májov. Vyzdobený máj bol na centrálnom mieste každej kopanice a bol spoločný pre všetky tamojšie dievčatá. V predvečer 1.mája mládenci s harmonikárom navštívili všetky dievky a každá im dala 1-2 ručníky, ktoré uviazali okolo vrcholca. Na 1.mája popoludní bola na obvyklom mieste v prírode tanečná zábava. Poslednú sobotu v mesiaci mládenci s muzikou opäť navštevovali dievčatá a od každej dostali peniaze na vyplatenie šatky. V nedeľu popoludní chodili chlapci máje "vytúkat" - válať. FS Javorinka má vo svojom repertoári "vytúkanie májov" ako veľmi obľúbené a úspešné vystúpenie.
 
Mestečká a obce položené v údoliach Myjavskej pahorkatiny mali spoločný odev, známy ako myjavský. Je to typ rubášového odevu západného Slovenska. Pretrval ešte do polovice 20. st. Pre myjavský odev je charakteristická jeho farebná triezvosť a jemnosť vo výzdobe. Veľkú úlohu tu zohral protestantizmus, ktorý akoby do protikladu staval farebnú škálu myjavského odevu s pestrosťou farieb a výšiviek okolitých katolíckych oblastí piešťanského a trnavského kroja - i neďalekých krojov z Moravského Slovácka. Príkladom je aj Hrachovište - kde myjavský kroj nosili evanjelici, piešťanský katolíci. Na myjavskom kroji bolo pomerne málo výšiviek, výzdobu doplňali jemné biele čipky, filigránové gombíky a spony. Vyskytuje sa v dvoch formách : v meštianskej a kopaničiarskej. Medzi základné súčiastky ženského odevu patrí: rubáč, kasanica, fertucha, rukávce, prucel, mašle, ručník alebo čepiec, čižmy. Mužský odev tvorí: košeľa, huňaté nohavice, kamizol, klobúk a čižmy. Všetko v základných farbách : bielej, čiernej, modrej, zelenej a ich najrôznejších odtieňov. V rámci mužských a ženských odevov sa rozlišovali: pracovný kroj, sviatočný kroj, obradový odev, odev nevesty a mládenca, pracovný odev mladoženáčov, sviatočný a obradový odev mladoženáčov, odev starších ľudí a starcov, meštiansky odev. Detský odev má svoje špecifické súčasti, ktoré sú preň charakteristické. Pri jeho zhotovovaní sa dbalo najmä na úsporu materiálu, preto sa zväčša šil z obnosených šiat dospelých. 
 
Ľudový odev, zvyky a bývanie sprístupňujú expozície v Múzeu SNR v Myjave, Múzeu M.R. Štefánika v Košariskách, Gazdovskom dvore na Turej Lúke a vo Vrbovčianskej izbe vo Vrbovciach.  
Miestne tradície, zvyky, tance a piesne uchovávajú a pestujú v mnohých obciach folklórne súbory a skupiny. Najvýznamnejšou prehliadkou ľudových tradícií sú Folklórne slávnosti Myjava, ktoré sa konajú každoročne v júni v prírodnom amfiteátri Trnovce a zúčastňujú sa na nich tanečné a hudobné skupiny predstavujúce folklór z rôznych kútov sveta.

Folklórne súbory, detské folklórne súbory a folklórne skupiny pôsobiace v myjavskom regióne:

 

FS Brezová
 
Vzniku folklórneho súboru Brezová predchádzalo pôsobenie folklórnej skupiny totožného názvu v roku 1967. Jej podstatný rast nastal o dva roky neskôr príchodom choreografa Jozefa Lehockého, za pomoci ktorého sa folklórna skupina vypracovala medzi najlepšie na Slovensku. Keďže technická úroveň tanečnej i hudobnej zložky sa výrazne zlepšovala a záujemcov neustále pribúdalo, rozhodlo sa na prelome rokov 1970/71 prejsť na prácu štylizovaného folklóru a zo skupiny sa vytvoril súbor. V súčasnosti sú jeho členmi mladí nadšenci, ktorým učarilo bohatstvo slovenského ľudového umenia. Vo svojej činnosti sa zameriavajú na umelecké stvárňovanie ľudovej hudby, spevu, tanca, hier, zvykov i ľudového výtvarného prejavu regiónov západného Slovenska, najmä v oblasti Myjavska. Umeleckým vedúcim súboru je Elena Libiaková a vedúcim hudobnej zložky Martin Janšto st.
 
O vysokej umeleckej úrovni súboru svedčia mnohé víťazstvá na štátnych i medzinárodných súťažiach, pričom svoj kraj reprezentuje nielen na Slovensku, ale v celej Európe (Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Fínsko...).

 

www.fsbrezova.topsoft.sk

 

DFS Iskerka
 
Detský folklórny súbor Iskerka vznikol v septembri v roku 1981 v Brezovej pod Bradlom. Tanečným pedagógom a choreografom je Mgr. Antónia Poláková, cimbalovú hudbu vedie Mgr. Ján Michalec. Repertoár súboru pozostáva z piesní, tancov, hier a zvykov vychádzajúcich z brezovských tradícii. DFS Iskerka sa pravidelne zúčastňuje prehliadok a súťaží, z ktorých si doteraz odniesol viacero ocenení. Mal možnosť účinkovať v televíznych programov pre deti (Talentárium, Eniki beniki, Dokáž čo vieš a Vandrovali hudci), pričom sa viackrát prezentoval i v zahraničí (Čechy, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a Maïarsko). Doposiaľ Iskerka vychovala okolo 200 mladých folkloristov, z ktorých väčšina pokračuje v činnosti iných folklórnych súborov, najmä folklórneho súboru Brezová.

 

 

FS Krajnanec
 
Za účelom znouoživenia folklóru, zvykov a tradícii na krajnianskych kopaniciach bol v roku 1994 v Krajnom založený folklórny súbor Krajnanec. Spočiatku ho reprezentovala hudobno-spevácka zložka, ktorej členovia boli žiakmi Základnej umeleckej školy v Krajnom. Po príchode tanečnej pedagogičky Ivany Petrovičovej vznikla i tanečná skupina, vïaka čomu sa súbor Krajnanec skompletizoval. Súčasnou tanečnou pedagogičkou je Martina Konečná, vedúcim ľudovej hudby Vladimír Jánoš a manažérkou súboru Zita Kukučková. Počas doterajšieho pôsobenia sa súbor zúčastnil mnohých vystúpení nielen v rámci myjavského regiónu, ale aj celého Slovenska., najmä na folklórnych slávnostiach v Myjave, Očovej, Heľpe, Detve, Východnej... Krásu myjavskej piesne a tanca niekoľkokrát reprezentoval i v zahraničí (Česká republika, Taliansko, Tunis). Na budúcnosť súboru sa začalo myslieť v roku 1996, keď pri folklórnom súbore vznikla jeho prípravka - detský folklórny súbor Krajnanček, ktorý vychováva svojich ďalších nástupcov.

 

www.krajnanec.sk

 

FS Kopaničiar
 
Jedným z najvýznamnejších šíriteľov a uchovávateľov tradícií myjavského folklóru je folklórny súbor Kopaničiar, ktorý vznikol v roku 1955. Za polstoročnicu jeho úspešného pôsobenia sa v súbore vystriedali stovky mladých ľudí zo stredných a vysokých škôl, ako aj pracujúcich z Myjavy a okolia. Vedúcim súboru je Ján Juráš, umeleckým vedúcim Eva Čmelová, tanečným pedagógom Lenka Konečná, primášom ľudovej hudby Peter Valúch. Súborová základňa pozostáva z troch zložiek - z hudobnej, speváckej a tanečnej, pričom v takomto poradí sa v jeho začiatkoch aj formovali. Programová skladba súboru predstavuje štylizovaný folklór, no v repertoári sú zahrnuté aj choreografie z iných regiónov Slovenska (Zámutov, Horehronie, Trenčín a Detva). Kopaničiar sa zúčastňuje na najvýznamnejších folklórnych festivaloch v rámci Slovenska - domácom festivale v Myjave, vo Východnej, Detve, Terchovej, Dubnici, Košiciach i Strážnici. Umenie slovenského folklóru mohli počas dlhoročnej existencie súboru obdivovať i tisícky divákov v zahraničí - v Poľsku, Rusku, Maďarsku, Bulharsku, Juhoslávii, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku, Francúzsku, Portugalsku, Taliansku, Anglicku, Írsku, Grécku, na Cypre, vo Fínsku, ako aj v exotických kútoch sveta (v Egypte, Brazílii, Tunisku a Kanade). Za svoju poctivú prácu je súbor držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké kolektívy na Slovensku, ktoré šíria tradičné ľudové umenie a svojou dlhoročnou činnosťou uchováva vzácne kultúrne bohatstvo našich predkov pre budúce generácie.

 

www.skonline.sk/kopaniciar.html

 

DFS Kopaničiarik
 
Detský folklórny súbor Kopaničiarik vznikol v roku 1972, pričom jeho hlavným poslaním bolo vychovávať  nádejných tanečníkov do folklórneho súboru Kopaničiar. Za jeho 35 - ročné pôsobenie sa v ňom vystriedalo množstvo obetavých vedúcich a viac ako 800 detí - tanečníkov, spevákov a hudobníkov, vïaka ktorým sa vypracoval na kvalitný detský folklórny súbor. Súčasnou vedúcou súboru je Alžbeta Dršková, tanečnými pedagógmi Adela Viskupová a Ľuboslav Malášek a vedúcim detskej Ľudovej hudby Milan Mikláš. Bohatý repertoár súboru pozostáva prevažne z piesní a tancov myjavského regiónu, s ktorých interpretáciou Kopaničiarik obdržal množstvo ocenení a vyznamenaní na celoslovenských prehliadkach a folklórnych festivaloch. Od svojho počiatku obohacuje kultúrno-spoločenský život nielen v myjavskom regióne a v rámci celého Slovenska, ale i ďaleko za hranicami našej vlasti (Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Turecko, Francúzsko, Česká republika, Juhoslávia, Švajčiarsko, Nemecko, Srbsko). Od začiatku školského roku 2006/2007 má detský folklórny súbor svoju vlastnú oficiálnu prípravku, ktorá pracuje pri Základnej umeleckej škole v Myjave, vedie ju Adela Viskupová.

 

www.kopaniciarik.host.sk

 

FSk Kýčer
 
Korene folklórnej skupiny Kýčer siahajú do roku 1950, kedy skupina nadšencov založila súbor, ktorý svoj názov dostal podľa troch vàškov týčiacich sa nad Turou Lúkou. Spočiatku ho tvorila len tanečná skupina, ktorú sprevádzal harmonikár a až neskôr sa k nej pridala aj ľudová hudba Samka Dudíka. Po vzniku folklórneho súboru Kopaničiar v roku 1955 väčšia časť tanečníkov, ako aj muzikanti prestúpili do Myjavy. Napriek tomu sa Kýčer nerozpadol, ale transformoval sa do folklórnej skupiny a založil novú hudobnú kapelu v obsadení heligónka, trúbka, klarinet. V roku 1977 sa Kýčer rozrástol o nových ľudí a postupne vyprofiloval na kvalitnú dedinskú folklórnu skupinu. Jej umeleckým vedúcim je Jaroslav Viselka a organizačným vedúcim Ján Belanský. Folklórna skupina Kýčer je pravidelným účastníkom folklórnych festivalov vo Východnej, v Detve a na Myjave, pričom vo svojich vystúpeniach spracováva tradičné tance, piesne, hudbu a zvykoslovie kopaničiarskeho kraja.

 

 

FFSk Kopa
 
Vzniku folklórneho seniorklubu KOPA predchádzalo 10 - ročné obdobie, počas ktorého sa schádzali bývalí členovia súboru Kopaničiar pri príležitostných výročných a regionálnych vystúpeniach. Pod názvom KOPA prvýkrát vystúpili v roku 2000 na folklórnych slávnostiach Myjava. Zriaďovateľom folklórnej skupiny je mesto Myjava, umeleckou vedúcou a choreografkou Oľga Branišová, ako primáš cimbalovej hudby od roku 2007 pôsobí Miroslav Papánek, organizačným vedúcim je Marián Kosík a kronikárkou Mgr. Eva Čmelová. Za svoje doterajšie pôsobenie sa KOPA zúčastnila folklórnych slávností v domácej Myjave, v Krivosúd Bodovke, v Strážnici a Rožnove pod Radhoštìm. Okrem toho absolvovala i zahraničné zájazdy do Maďarska, Srbska a Čiernej Hory, Švajčiarska.

 

 

Ľudová hudba ROSENKA
 
Ľudová hudba Rosenka je súčasťou rovnomenného občianskeho združenia, ktoré bolo oficiálne zaregistrované v roku 2003. Rosenka pôsobí ako voľné združenie žiakov, študentov a učiteľov pri dedinskej málotriednej škole v Košariskách. Ľudová hudba nadväzuje na hudobné tradície starých kopaničiarskych primášov - Jána Petruchu, Jána Kolárika, Samka Dudíka a iných. Počas svojej krátkej existencie sa zúčastnila na niekoľkých folklórnych festivaloch - Staré nôty mladých strún v Zuberci - Habovke, Medzinárodný folklórny festival Myjava, Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, Folklórny festival Hontianska paráda v Hrušove. Okrem toho úspešne šírili kopaničiarske piesne vo Francúzsku a v Českej republike. Súčasťou ich činnosti je i produkcia a realizácia audiovizuálnych a scénických programov venovaných rôznym muzikantským a speváckym osobnostiam kraja, ako aj iným prejavom ľudovej kultúry. Vedúcim hudby je Martin Janšto st., primášom Martin Janšto ml.